Pastvinový chov koní je najbližšie prirodzenému životu týchto majestátnych zvierat. Je zdrojom príjmu kvalitného krmiva podľa vlastného výberu a dostatku pohybu, ktorý výrazne vplýva na vývoj žriebät a rovnako aj imunitu, pohybový, obehový a dýchací aparát jedincov v každom veku. Pobyt na pastvinách zároveň umožňuje koňom vytvárať si pevné sociálne väzby s ostatnými jedincami a poskytuje možnosť začleniť sa do hierarchie stáda.

Napriek uvedeným pozitívam pobyt na pastvine nesie so sebou aj viacero nástrah. Jednou z nich sú jedovaté rastliny. Preto je pred vypustením koní na pastvinu nutné urobiť dôkladný botanický prieskum pozemku za účelom zistenia druhovej príslušnosti rastlín. Najmä podhorské oblasti a lúky majú pestré botanické zloženie. Rastie na nich chutný trávnatý porast, množstvo liečivých bylín, no zároveň aj jedovaté rastliny. Našou úlohou je minimalizovať riziko otráv jedovatými rastlinami, teda všetko čo by mohlo koňom uškodiť, musíme z pastviny odstrániť. Nemôžeme sa spoliehať iba na to, že kone každú jedovatú rastlinu obídu – napriek vysokej toxicite ich totiž môžu lákať príjemnou chuťou.

Toxické rastliny

Každý chovateľ by mal do rúk vziať botanický atlas, alebo privolať na pomoc odborníka. Mali by sme poznať najjedovatejšie druhy rastlín, s ktorými sa kone môžu dostať do kontaktu nielen na pastvine, ale aj bežne pri prechádzkach v lese či v parku.

Lesné stromy – dubbuk – sú pôvodcom viacerých zdravotných problémov koní. Bukvice sú pre kone toxické a kôra z dubu, jeho plody a mladé listy môžu vyvolať koliku. Veľmi nebezpečnou rastlinou sú starčeky (je ich viacero druhov, najčastejšie sa objavuje starček jakubov). Má žlté až oranžové kvety a rýchlo sa rozrastá. Ovplyvňuje činnosť pečene, pri požití väčšieho množstva akútne zlyhanie a úhyn. Vysoko toxické sú bažanky, blen čierny, bolehlav škvrnitý, durman obyčajný, iskerník prudký, jesienka obyčajná, konvalinka voňavá, krkoška, locika jedovatá, ľubovník bodkovaný, ľuľkovec zlomocný, orličník obyčajný či praslička močiarna. Nebezpečenstvo predstavuje aj rozpuk jedovatý, ktorý napáda centrálnu nervovú sústavu. Po jeho požití majú kone problémy s dýchaním a nastávajú srdcové kŕče. Rozpuku sa dobre darí na vlhkých miestach. Vysoko toxická je prilbica, ktorá rastie najmä na horských lúkach. Spôsobuje dýchacie ťažkosti a koliku.

Okrem bylín môžu byť toxické aj niektoré stromy a kry. Príkladom je krušpán a zemolez, ale aj štedrec ovisnutýtis červený. Tis červený je prudko jedovatá rastlina (výnimkou sú jeho plody). Pri požití nastáva takmer okamžitá otrava prejavujúca sa triaškou, sťaženým dýchaním a spomaleným pulzom. Spôsobuje takmer okamžité zlyhanie srdca alebo zástavu dýchania. Štedrec ovisnutý so svojimi žltými kvetmi pripomína agát biely, ktorý je pre kone rovnako jedovatý. Jedovatá je celá rastlina. Pri otrave sa prejavia viaceré príznaky – bolesť brucha, zvýšená teplota, kŕče. Smrteľná dávka je 0,05 % telesnej hmotnosti.

Ako zbaviť pastvinu toxických rastlín?

Pri malej koncentrácii jedovatých rastlín odstraňujeme jednotlivé kusy manuálne spolu s koreňovým systémom. Veľké plochy škodlivých či jedovatých rastlín ničíme selektívnymi herbicídmi. Na miesta, kde sme aplikovali herbicídy kone dostatočne dlhú dobu nepúšťame.

Nezabúdajme na to, že toxicita mnohých jedovatých rastlín neklesá ani sušením či senážovaním!