Ak chceme dopriať hydine čo najprirodzenejšie prostredie, uvažujeme v rámci našich priestorových, materiálnych aj finančných možností nad stavbou voliéry. Stavbu voliéry plánujeme vtedy, ak máme premyslené plemenné druhy, ktoré chceme chovať a ich počet.

Voliéru staviame obvykle v rožnej časti pozemku, aby bola hydina chránená pred silným nárazovým vetrom a v letných mesiacoch priamym slnečným žiarením. Orientujeme ju na juh až juhovýchod.

Množstvo chovateľov sa rozhoduje pre tzv. radovú voliéru, ktorá sa skladá z viacerých menších voliér napojených na seba. Tie sú prepojené manipulačnou chodbou, z ktorej sa vstupuje samostatnými dvierkami do voliéry. Chodba zabraňuje úletu vtákov alebo ich vyrušovaniu pri hniezdení.

Rozmery voliéry

Veľkosť voliéry volíme podľa počtu hydiny. Hĺbka voliéry by mala byť väčšia ako jej šírka. Takéto voliéry sú pre hydinu vhodnejšie – menej sa plaší, nevyrušuje ju prítomnosť človeka  a pri hniezdení má viac súkromia. Výška voliéry musí byť minimálne 2 m (aby mohla hradovať aj dlhochvostá hydina, napr. bažanty) a maximálne 2,5 m. Jej šírka a dĺžka sa odvíja od našich priestorových možností, no čím je voliéra väčšia a kvalitnejšie zatrávnená, tým zvyšujeme životný štandard hydiny, jej úžitkovosť a zlepšujeme reprodukčné podmienky chovu.

Plocha voliéry pre jeden pár okrasnej alebo stredne veľkej hydiny nesmie byť menšia ako 4 m². Bažanty alebo iné veľké plemenné druhy si vyžadujú plochu 10 m² na pár.

Pasením hydiny vo veľkom priestore dokážeme ušetriť až 25 % krmiva. Skúsení chovatelia však dokážu dosiahnuť vysokú mieru úžitkovosti a reprodukcie aj pri nepriaznivých a priestorovo obmedzených možnostiach. V takom prípade sa musia starať o prísun dostatočného množstva zeleného krmiva. Ak máme k dispozícii len veľmi malý výbeh, volíme na chov menej náročné plemená.

Staviame voliéru

Základ pre konštrukciu voliéry staviame z pálených tehál alebo betónu. Vykolíkujeme si priestor voliéry a vykopeme ho do hĺbky 30 – 50 cm. Dno jamy vystelieme vrstvou hrubého štrku a upevníme po celej ploche dna husté pletivo, ktoré zabráni prieniku hlodavcov a škodnej zveri do voliéry. Pletivo opäť prekryjeme hrubým štrkom a zasypeme pieskom alebo zeminou.

Zadnú stenu voliéry vystaviame z tehál. Polovica bočných stien musí byť zavetrená. Postačia nám na to hrubé dosky. Ako materiál na stavbu konštrukcie používame drevené hranoly, stavebnú oceľovú guľatinu alebo profilované železo.

Volíme šesťhranné pozinkované pletivo s priemerom ôk 10 – 12 mm, ktoré dobre odoláva korózii. Z estetických dôvodov ho upevňujeme z vnútornej strany konštrukcie. Ak sme sa rozhodli pre dvojitú či radovú voliéru, pletivo upevňujeme z oboch strán konštrukcie. Dvojité pletivo zabráni tomu, aby hydina na seba útočila.

Konštrukciu voliéry natierame nejedovatými farbami a drevené časti ošetrujeme moridlom, alebo pred vonkajšími vplyvmi počasia chránime lakom.

Hydine sa v žiadnom prípade nemôže dariť na rozmáčanom a bahnistom teréne. Pôda musí dobre prepúšťať vodu, alebo by mala byť vyspádovaná a prebytočná voda odtekať z voliéry von. Malé výbehy v zime posýpame nasekanou slamou. V menších výbehoch pravidelne odstraňujeme trus a pôdu kypríme. V najmenších výbehoch raz ročne musíme pôdu porýľovať a nahradiť ju novou zeminou.

Niektorí chovatelia volia dvojitý výbeh, pri ktorom je hydina pustená na jednej časti, pokým sa porast na druhej časti regeneruje.