Pokrok a stúpajúca modernizácia poľnohospodárstva v dnešných časoch zapríčiňujú markantný úhyn divej, ale aj domácej zveri. Hromadnému úhynu často podliehajú celé kŕdle holubov, ktoré sa po vypustení z holubníka nevracajú naspäť k svojim chovateľom, alebo po návrate hynú v priestoroch holubníka. Príčinou ich úhynu je najčastejšie morené osivo, priemyselné hnojivo, ochranný poprašok a postreky proti neželaným škodcom a pýru. Otráviť holuby dokáže aj samotný chovateľ, a to podávaním zaplesneného krmiva či predávkovaním liekmi.

Otrava holubov

Otrava vzniká spravidla náhle a často spôsobuje nemalé škody. Ohrozujúce jedy zväčša začnú pôsobiť v tráviacej sústave, no niekedy sa otrava dostaví už pri kontakte s pokožkou. Jej intenzita sa odvíja od množstva, koncentrácie jedu a zároveň aj odolnosti holubov. Sila jedu po kontakte s otráveným jedincom má rôzne následky od drobných účinkov, cez zmeny v orgánoch a v krvnom obehu či zmeny v nervovej sústave.

Medzi základné prejavy sprevádzajúce otravu holubov patrí smäd, odmietanie potravy, zvracanie, hnačka, malátnosť, problémy s dýchaním až porucha nervovej sústavy.

Chovateľ nedokáže spoznať pravú príčinu otravy. Preto je potrebné zamerať sa na odstránenie jedu z pažeráka jeho masírovaním pohybmi smerujúcimi k zobáku. Tento včas aplikovaný postup spravidla pomáha a holuby skonzumované jedy masírovaním vyvrhnú. Následne vypláchneme pažerák čistou vodou pomocou striekačky, hadičky či pipety. Ako prvé zachraňujeme najcennejšie kusy holubov z chovu.

Pri miernejších prejavoch otravy podávame opakovane živočíšne uhlie, soli spôsobujúce preháňanie rozpustené vo vode (soľ v množstve na špičke noža rozpustíme vo vode a dávkujeme striekačkou do zobáka).

Ľahším formám otravy je možné preventívne predchádzať podávaním soli holubím kameňom  v koncentrácii maximálne 3%. V inom prípade spôsobíme úhyn holubov (dávka 3,5 g na 1 kg živej hmotnosti je smrteľná).

Po podaní prvej pomoci pátrame po príčinách otravy. Chemický rozbor obsahu tráviacej sústavy dokáže spoľahlivo určiť príčinu otravy. V čase jarného a jesenného siatia holuby čo najmenej vypúšťame, aby sme predišli neželaným otravám. Zároveň poskytujeme holubom plnohodnotné a chutné krmivo, aby v priebehu dňa počas výletu konzumovali čo najmenšie množstvo potravy mimo holubníka. A na záver – po každej očiste holubníka necháme dezinfekčné prostriedky zaschnúť a dôkladne priestor pred pustením holubov vyvetráme.