Základom úspešnej plemenitby je voľba zdravých nepríbuzných jedincov, ktoré svojou vitalitou, zdravotným stavom a exteriérovými vlastnosťami vynikajú spomedzi ostatnej hydiny nášho chovu.

Rovnako ako samotný chov, tak aj plemenitba si vyžaduje kontrolu znášky. V prípade klasického chovu spravidla kontrolujeme skupinovú znášku. Pri plemenitbe sa sústreďujeme na znášku individuálnu. Zapísané čísla nám poskytujú prehľad o týždennej, mesačnej či ročnej intenzite znášky.  Čísla zaznamenávané u individuálnych nosníc zasa napomáhajú pri rozhodovaní či dané zviera svojou znáškou prosperuje, a teda ho chceme v chove ponechať, alebo vyradiť.

Potomstvo po chovnom páre označujeme rodokmeňovými krídlovými značkami, ktoré nám uľahčujú identifikáciu pôvodu po matke a otcovi. Mláďatá po nami vytvorenom chovnom páre začíname výraznejšie sledovať v nasledujúcej sezóne. Pozornosť upriamime predovšetkým na ich zdravotný stav, exteriérové vlastnosti a v neposlednom rade intenzitu znášky. Uvedené vlastnosti porovnávame s vlastnosťami matky. Ak mladšia generácia disponuje ukážkovým zdravotným stavom, exteriérom a znáškou, naše úsilie a plemenárske ciele boli naplnené. V opačnom prípade sme zvolili nesprávnu kombináciu genetického materiálu a mali by sme sa pokúsiť vytvoriť iný chovný pár.

Nemalý vplyv na výsledky plemenitby má aj starostlivosť chovateľa zahŕňajúca zabezpečenie vysokého hygienického štandardu chovných priestorov, kvalitného krmiva, čerstvej pitnej vody, zdravotnej starostlivosti a prevencie. Dôkladná starostlivosť priaznivo ovplyvňuje výšku znášky.

Stabilná znáška v zimných mesiacoch

V zimných mesiacoch si môžeme udržať intenzitu znášky zateplením chovných priestorov a zvýšením podstielky. Uvedenými úkonmi by sme sa mali priblížiť k teplote 15 – 22 °C, ktorá je optimálna pre znášku nosníc – pri nižšej teplote klesá. Udržanie teploty závisí aj od množstva jedincov v chovných priestoroch – viac kusov hydiny generuje viac tepla. Na druhej strane však príliš veľké množstvo hydiny v malom priestore zvyšuje vlhkosť prostredia, ktoré je ideálne pre tvorbu baktérií.

Častým spôsobom zvyšovania znášky v zimných mesiacoch je umelé predlžovanie dňa pomocou umelého osvetlenia. Hydina začína v letných mesiacoch vyvíjať aktivitu okolo 4. hodiny ráno a ukladá sa na odpočinok okolo 18. – 19. hodiny večer. V zime je tento čas skrátený zhruba o polovicu, ktorú môžeme vyvážiť umelým prisvecovaním, na ktoré však treba hydinu privykať postupne. Hydine dokážeme predĺžiť deň až na 12 – 14 hodín. Môžeme prisvecovať buď ráno, alebo večer. Ak sa však už raz rozhodneme pre jednu z uvedených častí dňa, pravidelne ju dodržiavame.

Menšie chovné zariadenie dostatočne presvetlí 25 W žiarovka. Všeobecne sa ráta s intenzitou osvetlenia 5 W na 1 m² podlahovej plochy. Svetlo by malo byť nasmerované na kŕmidlá a napájačky.