Len zdravé holuby môžu naplniť naše očakávania, primeraný úžitok a radosť zo zabehnutého chovu. Od zdravotného stavu, chovateľskej starostlivosti a pozornosti sa totiž odvíja jeho úspešnosť. Všeobecne platí, že ochoreniam holubov je lepšie predchádzať, ako ich liečiť. Práve preto je na mieste pravidelná prevencia (parazity, infekcie) na začiatku každej sezóny pred prvou znáškou.

Ak spozorujeme rozšírené ochorenie v našom chove, zavoláme veterinára, ktorý stanoví diagnózu, určí správnu liečbu a pomer liečiv. Choré jedince musíme počas liečby izolovať do samostatnej klietky. Neodborná liečba stanovená na základe vlastného úsudku chovateľa vie často viac uškodiť, než pomôcť. Chovateľ tým môže spôsobiť rezistenciu parazitov a infekcií na liečivá a vážne ohroziť celý chov. Medzi nákazlivé ochorenia holubov patria nasledovné:

Kiahne

Toto vírusové ochorenie sa do organizmu dostáva ranami na sliznici a neoperenej koži prostredníctvom infikovaného krmiva a vody, vdychovaním alebo krv sajúcimi parazitmi. Najnáchylnejšie sú malé holúbätá. Ochorenie sa u holubov prejavuje najmä na neoperenej pokožke hlavy – okolo zobáku a očí. Má podobu lesklých šedočervených až nakrvavelých vyrážok. Ochorenie môže mať nielen kožný, ale aj slizničný priebeh. V zobáku v okolí hltana a koreňa jazyka sa objavuje zápal vo forme žltých vyrážok. Holubom sťažujú dýchanie a prijímanie potravy. Pri zanedbaní liečby sa udusia alebo uhynú hladom. Po prekonaní ochorenia sa holuby naň stávajú doživotne rezistentnými. Kiahne liečime širokospektrálnymi antibiotikami rozpúšťanými vo vode v priebehu 5 dní.

Nádcha

Chorľavejú na ňu holuby v každom veku. Postihuje dýchacie cesty, pľúca a vzdušné vaky. Príznakmi ochorenia je hlien vytekajúci z nosných dierok sťažujúci dýchanie. Holuby namáhavo dýchajú otvorenými zobákmi. Dýchanie sprevádza chrapčanie. Ochorenie sa objavuje predovšetkým v chladných jarných a jesenných mesiacoch. Pri dodržiavaní vysokého hygienického štandardu a zavetrení holubníka ochorenie rýchlo ustupuje a straty nie sú výrazné.

Ornitóza

Vírusové ochorenie vznikajúce mykoplazmami či baktériami s časovým priebehom 5 – 15 dní. Ochorenie šíria predovšetkým divo žijúce vtáky. Nákaza sa šíri infikovaným krmivom a vodou či prachom so zárodkami vírusu. Holuby sú malátne, majú zježené perie, zrýchlený dych, výtok z nosných dierok, slzenie očí a vo vyššom štádiu ochorenia aj kŕče sprevádzané hnačkami. Ochorenie je prenosné najmä v letných a zimných mesiacoch. Holuby ho môžu ďalej šíriť a preniesť aj na človeka vo forme zápalu pľúc. Ornitóza sa lieči širokospektrálnymi antibiotikami. Po prekonaní ochorenia sa môže v chove opäť objaviť.

Salmonelóza

Ochorenie vzniká zárodkami salmonel. Šíria ju nielen viditeľne infikovaní jedinci ale aj skrytí bacilonosiči, ktorými sú takmer vždy dospelé a odolnejšie jedince. Holuby sa môžu nakaziť infikovaným krmivom, vodou alebo prachom so zárodkami ochorenia. Holubiciam so schvátenými vajíčkami prechádza salmonelóza priamo do vajíčok a spôsobuje odumretie zárodkov alebo liahnutie života neschopných holúbät. Salmonelóza spôsobuje najväčší úhyn u holúbät mladších ako 6 týždňov. Holuby sú malátne, neprijímajú potravu, hnačkujú, strácajú svoju hmotnosť a trápia ich kŕče. Pri vážnom stave ochorenia vzniká zápal kĺbov v pohybovom aparáte. Liečebné prípravky sa dávkujú do pitnej vody zhruba týždeň. Ochorenie je prenosné aj na človeka.

Tuberkulóza

Ochorenie sa objavuje vzácne a môže sa na holuby preniesť z ostatnej hydiny. Nakaziť sa môžu všetky druhy vtákov a rovnako aj dobytok, ošípané či ľudia. Do chovu sa dostáva starším nakazeným holubom. Šíri sa veľmi rýchlo krmivom a vodou, ktoré sú znečistené trusom a hlienom nakazených holubov. Tuberkulóza holubov sa nelieči a nakazené jedince je potrebné ihneď utratiť.