Ak sme sa rozhodli pre prirodzený spôsob liahnutia vajec pomocou kvočky, vyhliadneme si v kuríne sliepku, ktorá svojimi vlastnosťami ideálne zodpovedá tomuto poslaniu. Je to celkom jednoduché. Niektoré plemená sliepok majú dokonale vyvinutý materský pud a s ochotou kedykoľvek vysedia podložené vajcia. Napriek tomu platí, že hydine by sme mali podkladať vajcia na jar a v skorom lete – medzi marcom a júnom.

Ukážkovú kvočku v kuríne nájdeme podľa typického kvokavého zvuku. Kvočka býva samostatná, zdržiava sa na okraji kŕdľa, behá kohútovi do cesty a chodí s načechraným perím.

Pri tradičnom spôsobe liahnutia musíme kvočke pripraviť miesto na hniezdenie. Nie je náročná a postačí jej drevená debnička vystlaná suchou slamou či senom. Umiestníme ju na nerušené miesto v tmavšom kúte kurína. Najvhodnejšie je kvočku oddeliť od zvyšnej hydiny v kuríne do samostatného priestoru, kam nevnikne škodná zver.

Vajcia podkladáme len pod pokojné kvočky s neprerušovanou kvokavosťou. Nepokojné či temperamentné kvočky by mohli predčasne opustiť hniezdo, poškodiť vajcia alebo pošliapať kuriatka.

Vajcia kvočke podložíme až vtedy, keď pokojne sedí 2 – 3 dni na hniezde. Podkladáme ich naraz, aby sa všetky kuriatka vyliahli v jeden deň. Malé a okrasné plemená dokážu v kľude sedieť na 10 vajciach.

Presvecovanie vajec

Nielen vajíčka v liahni, ale aj tie pod kvočkou musíme pravidelne kontrolovať. Prvýkrát vajcia presvecujeme na siedmy deň od hniezdenia kvočky. Čisté vajcia bez zárodkového terčíka odstránime, pretože sú neoplodnené. Po druhom presvecovaní v 14. – 16. dni odstraňujeme spod kvočky vajcia s odumretými zárodkami.

Poctivé kvočky sedia na vajciach nepretržite. Preto musíme aspoň raz za deň kvočku z hniezda zobrať, aby sa mohla napiť, nažrať, vyprázdniť a prejsť po kuríne.

Po vyliahnutí sa kvočka o kuriatka dôkladne stará i bez našej pomoci. Na nás je zabezpečiť im vhodnú kŕmnu zmes, dostatok čerstvej pitnej vody, zelené krmivo, kľud a izoláciu od ostatných sliepok.