Kokcidióza je najčastejším ochorením vyskytujúcim sa v chove králikov. Objavuje sa predovšetkým na jar a na jeseň, v čase nadmerného výkyvu teplôt, pri náhlej zmene kŕmenia zo suchej na zelenú stravu, pri kŕmení sparenou zeleňou či zaplesnivenými okopaninami. Dokáže svojim priebehom a následkami potrápiť nejedného skúseného chovateľa. Za šírením ochorenia stoja jednobunkové parazity zvané oocysty, ktoré sa do organizmu králikov dostanú najčastejšie požieraním vlastných výkalov, zanedbanou a výkalmi znečistenou podstielkou, zeleným krmivom hnojeným trusom zvierat alebo v prípade mláďat cicaním znečistených bradaviek matky. Ochorenie postihuje najmä mláďatá v čase odstavu.

Postihnuté jedince majú viaceré prejavy – smutný výraz, matnú a zježenú srsť, vlhké okolie očí sprevádzané slzením, zdurené bruško, zápchu alebo hnačku s prímesou krvi či hlienu. Zvieratá môžu trápiť kŕče, sú nepokojné, často škrípu zubami či ohrýzajú klietku. Choré jedince hynú v priebehu pár dní. U dospelých jedincov môže byť priebeh ochorenia kľudnejší až bezpríznakový. Na prvý pohľad často vyzerajú zdravo, no sú nosičmi oocýst, ktoré vylučujú do svojho okolia čím dokážu nakaziť celý chov.

Liečba kokcidiózy môže byť účinná len v ranom štádiu ochorenia. Je nevyhnutné liečiť celý chov, vrátane zdravých jedincov. Liečime pomocou sulfonamidov pridávaných do pitnej vody v dávke podľa návodu na obale lieku. Voda s liečivom je počas troch dní jediným pitným zdrojom králikov. Liečbu podľa potreby opakujeme po trojdennej prestávke. Obal každého lieku obsahuje aj informáciu o časovej lehote, počas ktorej sa nemôže králičie mäso konzumovať. Počas liečby podávame iba suché krmivo, aby králiky pociťovali neustále smäd. Osvedčil sa postup, kedy deň pred zahájením liečby obmedzíme králikom prístup k vode. Po preliečení celého chovu zahájime minimálne dvojmesačnú pauzu pred ďalším preliečením. Liečivá je kvôli zaručenému účinku vhodné striedať.

Základ pred týmto v mnohých prípadoch neúprosným ochorením tvorí prevencia založená na dodržiavaní vysokého hygienického štandardu kotercov – pravidelné odstraňovanie znečistenej podstielky, dezinfekcia roštov, kŕmidiel, napájačiek, umiestnenie potravy do jaslí mimo dosahu výkalov, vypaľovanie kotercov letlampou, pravidelné vyšetrenie trusu zvierat (3 – 4x ročne), postupná a pomalá adaptácia na nové krmivo, preventívne preliečenie kokcidiózy v drobnochove 4 x ročne či prísun kvalitného neznehodnoteného krmiva. Nie nadarmo sa vraví, čistota pol života.