Imprinting žriebät

Pojem imprinting môžeme definovať slovom vštepenie. Ide o fázu, ktorá nastáva ihneď po narodení žriebätka a trvá prvých pár hodín jeho života. Je to dôležitý okamih, ktorý by sme nemali podceniť. Počas prvých pár hodín svojho života žriebätá vo veľkej miere prijímajú množstvo nových informácií a podnetov a ukladajú si ich do pamäti. Vytvárajú si tak okamžite väzbu na matku a všetky objekty, ktoré vidia ihneď po narodení. Práve v tomto čase by sme mali byť pri žriebätách a ovplyvniť to, čo majú možnosť vidieť a zažiť. Naša prítomnosť a dotyky môžu mať na nasledujúci život žriebät pozitívny vplyv. Spoznajú a zvyknú si na prítomnosť človeka. Práve v tomto čase by sme mali začať žriebä zoznamovať so všetkými úkonmi, ktoré budeme od neho vyžadovať po celý jeho život. Včasným vštepením budú pre neho úplne prirodzené a nebude mať pred nimi strach.

Základom imprintingu je privyknúť žriebä na ľudský pach, dotyk a našu prítomnosť. Imprinting by sme mali vykonávať len v tom prípade, ak je kobyla pokojná a dôveruje nám. V opačnom prípade by sme mohli docieliť pravý opak. Kobyla by mohla žriebä pred nami vystríhať a výsledkom imprintingu by bol nenávratný strach z prítomnosti človeka. Ak nám kobyla dôveruje, po tom ako sa žriebä napije materského mlieka, sa pomaly začneme dotýkať hlavy žriebäťa, nozdier, trieme mu vonkajšiu časť uší a následne aj vnútornú stranu, zdvihneme mu pysk a trieme ďasná, hladkáme ho ďalej po krku na prsiach, pleciach, chrbte a zadku, aby mu dané miesta znecitliveli a zvyklo si na ich dotýkanie. Pri imprintingu by sme mali vynechať slabiny, teda miesto, kde po niekoľkých rokoch pri obsadaní budeme pôsobiť tlakom holení. Tieto miesta by mali zostať na dotyk citlivé. Ďalej žriebäťu chytáme brucho, triesla, vemienko alebo predkožku. Nemali by sme zabudnúť na nohy a kopýtka. Opakovane zdvíhame a naspäť pokladáme nôžky, jemne ohýbame kĺbiky, dotýkame sa kopýtok, akoby sme imitovali ich čistenie.

Môžeme ho oboznámiť aj so zvukmi, s ktorými sa v priebehu svojho života môže stretnúť a pred ktorými by mohol mať v budúcnosti strach. Napríklad privykneme ho na zvuk holiaceho strojčeka (v žiadnom prípade ho však neholíme), alebo ho privykneme na zvuk rozprašovača (v žiadnom prípade ho nestriekame vodou). Sú to činnosti, ktoré si v ranej fáze života ľahko osvojí a bude ich pokladať za prirodzené. Postupne privykáme žriebä aj na ohlávku. Spočiatku ju opakovane nasádzame a dávame dole, až si žriebä na tento úkon zvykne. Dôležité je uvedené úkony opakovať do bodu, v ktorom si žriebä na uvedené úkony zvykne, prestane uskakovať a začne ich plne ignorovať. Dôkladným imrpintingom zo žriebäťa vychováme plnohodnotného neustráchaného koňa zvyknutého na veškerú manipuláciu bez problému spolupráce s jeho novým majiteľom.