Telo koňa je ako otvorená kniha. Dokáže prezrádzať aktuálne emócie, náladu a jeho psychický stav. Ak sa do nej začítame a naučíme sa pozorovať jeho reč, dokážeme porozumieť všetkým náladám. Ich rešpektovaním a primeranou adekvátnou reakciou si môžeme vytvoriť vzájomné hlboké a priateľské puto. Navyše, ak porozumieme zmenám vo výraze koňa dostatočne včas, dokážeme pomerne ľahko odhadnúť inak nečakanú situáciu, ktorá by nás mohla zaskočiť a nepríjemne prekvapiť. Vzájomná potreba sociálneho kontaktu medzi koňmi predurčila tieto zvieratá k dorozumievaniu prostredníctvom pohybu svojich tiel a ich častí. Práve uši sú tou časťou tela, ktorá dokáže napovedať a prezradiť mnohé o aktuálnych emóciách koní. Kone nimi nielen počúvajú, ale vo veľkej miere rozprávajú. Dokážu ich šikovne nasmerovať do dvoch rôznych strán súčasne čím vedia sledovať dianie pred nimi aj za nimi.

Prejavom strachu a ostražitosti je zodvihnutá hlava smerom k nebezpečenstvu, sústredený pohľad, nastražené uši, rozšírené nozdry a upriamené vypúlené oči tým smerom, kam smerujú aj uši.

Prejavom hnevupodráždenia sú uši natočené výlučne dozadu, otvorená papuľa, roztiahnuté nozdry a často i vypúlené oči. Sú to signály varujúce nepriateľa pred nasledujúcim útokom. S týmito prejavmi sa spája aj prejav hrozby – otočenie koňa zadkom smerom k človeku či inému zvieraťu. Ide o varovanie, ktoré je často sprevádzané zdvihnutím chvosta alebo nohy naznačujúcej kopnutie. Kôň tým dáva najavo svoje slová – odstúp odo mňa!

Pocit spokojnostiuvoľnenia je sprevádzaný uvoľnenou tvárou, uši nie sú ani postavené ani sklopené dozadu. Horný pysk je pretiahnutý a z časti prekrýva spodný. Oči vyzerajú zasnene, hlava je položená nízko a noha je často odľahčená.

Ospalosť je na koni badateľná zvesenými ušami padajúcimi do strán. Hlava koňa opakovane klesá k zemi, spodný pysk je mierne previsnutý a klipkajúce oči sa pomaly zatvárajú.

Pocit šťastiavzrušenia je sprevádzaný vztýčenou hlavou, vzpriamenými ušami, zodvihnutým chvostom, svižným krokom a často i erdžaním. Chvostom švihá z boka na bok a telo sa mu zvykne chvieť.

Kone rečou tela prejavujú aj bolesť. Hlava je mierne sklonená k zemi, uši nie sú ani nastražené ani posadené dozadu, papuľa je mierne pootvorená, svaly na tvári sú stiahnuté, nos môže byť zvraštený a oči smutné. So stupňujúcou sa bolesťou klesá apetít.

Aj kone vedia byť poriadne nedočkavé. Svoju netrpezlivosť umocnenú erdžaním prejavujú dupaním, hrabaním kopytami alebo kopaním do dverí či bránky.

Kone zvyknú často i flémovať. Je to ich typický prejav s dovysoka zdvihnutou hlavou, vyhrnutým horným pyskom, kedy skúmajú okolie a nasávajú cez papuľu neobvyklé vône a pachy z okolia. Tento prejav je typický pre žrebce, ktoré cítia prítomnosť kobýl.